Prečo azbest stále ohrozuje zdravie robotníkov na stavbe?

Späť

Azbest predstavuje veľkú hrozbu pre zdravie robotníkov na stavbe a populácie ako takej aj v 21. storočí. Aj keď je používanie azbestu vo väčšine krajín sveta zakázané, stále ho niekde nájdeme, a to najmä v starších budovách.

Predpokladá sa, že azbest bol po prvýkrát použitý ešte počas doby kamennej, teda pred 750 000 rokmi. Archeológovia našli azbestové vlákna, ktoré sa používali ako knôty v lampách a sviečkach. Okrem toho, do azbestovej látky boli zabalené zabalzamované telá egyptských faraónov, čím ich chránili pred znehodnotením. Vo Fínsku sa zasa našli hlinené hrnce z obdobia 2 500 rokov pred naším letopočtom, ktoré obsahovali azbestové vlákna. Predpokladá sa, že azbestové vlákna boli do nich pridané, aby ich spevnili a urobili odolnými voči ohňu.

Poznanie toho, ako sa azbest využíval v minulosti je dôležité pre pochopenie súčasných problémov, ktoré spôsobuje. V 20. storočí viedla industrializácia k bezkonkurenčnému rozvoju a rastu takmer všetkých priemyselných odvetví. Azbest bol v tomto období surovinou, ktorá sa používala takmer všade. Bol oslavovaný ako magický materiál a chválený za svoje jedinečné vlastnosti, pevnosť a trvanlivosť, požiarnu, tepelnú, chemickú a elektrickú odolnosť, a nízke náklady, ktoré sa spájali s jeho ťažbou a výrobou.

Vďaka svojim fyzikálnym a chemickým vlastnostiam bol azbest ideálnym riešením mnohých technických výziev vyplývajúcich z industrializácie. Spoločnosti používali azbest vo veľkej miere. Ocitol sa v dlažbách, podlahách, izoláciách, elektrických aplikáciách, vykurovacích systémoch, chladiacich systémoch, oknách alebo strešných krytinách.

Na začiatku 20. storočia si lekárska komunita veľmi rýchlo uvedomila nepriaznivé účinky tohto smrteľného minerálu na ľudské zdravie. V danej dobe boli po prvýkrát zdokumentované a diagnostikované prípady úmrtí spôsobených azbestom. Napriek týmto novým poznatkom sa však azbest používal aj naďalej. Svoj vrchol zažil po druhej svetovej vojne, kedy sa používal najviac.

Minerál upadol do nemilosti po tom, čo lekárske štúdie začali vo vyššej miere podporovať súvislosť medzi expozíciou voči azbestu a pľúcnymi ochoreniami. Vďaka zvýšeniu povedomie o jeho nepriaznivých účinkoch sa verejná mienka zmenila a používanie azbestu bolo zakázané. Azbest však aj naďalej predstavuje značné riziko, najmä pre pracovníkov v stavebníctve a obyvateľov budov.

V priebehu 20. storočia začali mať muži, ktorí celý svoj život pracovali na stavbe, príznaky nebezpečných chorôb. Týmto mužom bolo totižto diagnostikované nádorové ochorenie mezotelióm. Toto vzácne ochorenie bolo prvýkrát diagnostikované v 60. rokoch. Medzi jeho príznaky patrí bolesť v hrudi, chronický kašeľ a hromadenie tekutín v pľúcach. V súčasnej dobe je jedinou známou príčinou tohto ochorenia, práve vystavenie voči azbestu. Mezotelióm sa často nesprávne diagnostikuje, najmä kvôli svojej vzácnosti a komorbidite príznakov s inými ochoreniami.

Väčšina prípadov malígneho mezoteliómu je diagnostikovaná v neskorých štádiách ochorenia. Akonáhle špecialisti diagnostikujú toto ochorenie, pacienti čelia nepríjemnej prognóze. Po stanovení diagnózy sa pacient totižto v priemere dožije 12 až 21 mesiacov. Možnosti liečby sa líšia v závislosti od progresu rakoviny, no pacienti môžu očakávať ožarovanie, chemoterapiu a niekedy aj chirurgické odstránenie postihnutých tkanív. V súčasnosti nemáme na mezotelióm žiaden liek.

Mnoho pracovných skupín je vystavených azbestu. Podľa spoločnosti Advisor Smith, sú však najviac ohrozenou kategóriou práve robotníci na stavbách. V stavebnom priemysle existuje veľa pracovných rizík a nebezpečenstvo respiračných chorôb súvisiacich s vystavením azbestu je stále aktuálnym problémom.

Kvôli tomu, ako veľmi sa azbest v minulosti používal, sa môžu stavební robotníci stretnúť s azbestom pri takmer všetkých druhoch stavieb. Azbest nájdete skrytý prakticky v každej časti budovy alebo konštrukcie. Pracovníci, ktorí vykonávajú údržbu, renováciu budovy, alebo ju demolujú, sú tak vystavení riziku, ktoré azbest spôsobuje.

Napriek tomu si často neuvedomujú nebezpečenstvo v akom sa ocitnú, a to najmä ak nemajú dostatočné vzdelanie a vedomosti o bezpečnostných opatreniach, ktoré ich majú chrániť. Robotník na stavbe s najväčšou pravdepodobnosťou vie, že azbest je nebezpečná látka, s ktorou sa môže kedykoľvek stretnúť. Okrem toho vie, že za nesprávnu manipuláciu s azbestom mu hrozia vysoké pokuty.

Zamestnávatelia veľmi často svojich zamestnancov neinformujú o zdravotných rizikách spojených s vystavením azbestu. V najhoršom prípade im ani neposkytnú primerané osobné ochranné prostriedky alebo dýchacie ochranné prostriedky, ktoré majú nosiť počas práce s nebezpečnými minerálnymi látkami.

Identifikácia výrobkoch obsahujúcich azbest môže byť vzhľadom na jeho prevalenciu a všadeprítomnosť v stavebnom priemysle pomerne komplikovaná. Materiály obsahujúce azbest sú okrem toho náchylné na fragmentáciu. Čím je materiál starší, tým je krehkejší. Kvôli tomu sa môžu smrteľné azbestové vlákna uvoľňovať do vzduchu. Po uvoľnení do vzduchu sa prítomnosť azbestových vlákien nedá identifikovať bez profesionálneho technického vybavenia. Po vdýchnutí sa fragmenty minerálu môžu usadiť v tele. Aj keď je množstvo inhalovaných vlákien malé, v prípade azbestu neexistujú žiadne bezpečné limity expozície.

Nedostatočná informovanosť a plánovanie odstraňovania azbestu znamenajú, že rizikám azbestu budú vystavení robotníci aj neskôr. Napríklad, maliari, elektrikári a obkladači, ktorí renovujú určitú časť budovy, sa môžu vystaviť pôsobeniu azbestu a potencionálne za sebou nechať azbest, ktorý bude ohrozovať ďalšiu generáciou robotníkov, ktorí prídu po nich.

Najlepším spôsobom ako zaistiť bezpečnosť pracovníkov na stavbe, je aby poznali hrozbu, ktorú pre ich zdravie azbest predstavuje. Ak je vzdelanie o jeho nebezpečnosti na prvom mieste, pracovníci budú sami dbať na to, aby bolo ich pracovné prostredie bezpečné. Oveľa dôkladnejšie budú v tomto prípade dodržiavať protokoly a hlásiť objavenie azbestu.

Školenia zamerané na zvyšovanie povedomia o nebezpečenstve spojenom s vystavením azbestu je veľmi dôležité. Ide o jediný spôsob, ako môžu pracovníci na stavbe identifikovať potencionálne zdroje azbestu, a tak sa včas ochrániť. Choroby spôsobené vystaveniu azbestu majú latenciu 30 alebo až 40 rokov. Smutnou pravdou je, že niektorí zamestnávatelia a aj ich pracovníci vnímajú azbest iba ako abstraktnú hrozbu, bez okamžitých následkov. Mnoho z nich venuje potencionálnym nebezpečenstvám príliš malú pozornosť a starať sa začnú až keď je neskoro.

Ak vezmeme do úvahy vysokú mieru odstraňovania azbestu v súčasnosti, môžeme konštatovať, že aj v nasledujúcich desaťročiach bude veľa robotníkov na stavbe vystavených azbestu. Starší robotníci odchádzajú na dôchodok a na ich miesto prichádza nová generácia, ktorá nemá žiadne skúsenosti s týmto nebezpečným minerálom. Povedomie verejnosti a poznatky o nebezpečenstvách azbestu sa postupne vytrácajú.

Vzhľadom na tieto nebezpečenstvá bude stavebný priemysel čeliť výzvam ako ochrániť súčasných robotníkov na stavbe pred účinkami azbestu. Spoločnosti musia podniknúť príslušné kroky, ktoré ich pracovníkov skutočne ochránia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

azbest, bezpečie robotníkov, nebezpečenstvá azbest, riziká azbest, stavby, stavebný priemysel

Ďalšie články

Ako ochrániť robotníkov na stavbe pred slnkom?

Okrem toho, že je slnko horúce, môže byť

Infraštruktúra a stavebný trh vo Švédsku

Sektor infraštruktúry a stavebníctva predstavuje jeden z najsľubnejších

Ako motivovať zamestnancov

Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom deň zlepšiť alebo pokaziť.